Leto bolo take kratke..

 Búrku pocitov, myšlienok a vnemov zanechali sa dverami bytu. Dve priateľky prevesili korčule cez rameno a vybrali sa na hrádzu. Ranné slnko sa pomaly prebúdzalo a zľahka sa im opieralo o ramená. Vítal ich neuveriteľný koncert malých speváčikov. Vtáci veselo trilkovali. Ich nádherný hlas znel doďaleka. Na drevenej lavičke si dievčatá vymenili pánske tenisky za kolieskové korčule. Potom už poďho s vetrom opreteky...

 

Náhle preciťovali nádherný pocit slobody. Jemný vetrík im rozpustilo prečesával vlasy. Korčuľovali s nezábudkovo-modrou oblohou nad hlavou. Čerstvý, voňavý vzduch im robil príjemného spoločníka. Neuveriteľne krásna panoráma míňajúcej sa krajiny im nevtieravo skrášľovala ich pobyt v lone jarou rozkvitnutej prírody.

 

Po nekonečne dlhých zimných mesiacoch si konečne zašportovali. Náležite si popreťahovali kosti. Ich nohy dostali poriadnu príučku. A o to im v konečnom dôsledku išlo. Cítili sa sviežo a ľahučko...